Civilná obrana a krízové riadenie

INFORMÁCIA  PRE   VEREJNOSŤ

Obec Radzovce v súlade s § 14, ods. 1 písm. p) a § 15a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov zverejňuje informácie o zdrojoch ohrozenia, rozsahu ohrozenia, následkoch na postihnutom území, o spôsobe varovania obyvateľstva a záchranných prácach, úlohách a opatreniach a podrobnostiach o tom, kde sa dajú získať ďalšie informácie súvisiace s plánom ochrany  v rámci územného obvodu Okresného úradu Lučenec.

1 Informácie o zdrojoch ohrozenia

1.1 Objekty nakladajúce s nebezpečnými látkami (ďalej len „NL“)

V obci Radzovce alebo v jej blízkom okolí sa nenachádza objekt, ktorý by vo svojej výrobnej činnosti pracoval s nebezpečnými látkami.

1.2 Povodne

Vychádzajúc z Analýzy územia územného obvodu Lučenec z hľadiska vzniku možných mimoriadnych udalostí predstavujú povodne významné riziko ohrozenia obyvateľstva a majetku.
Povodňový plán má obec spracovaný.
Lokálne povodne môžu vzniknúť z dôvodu intenzívnej zrážkovej činnosti, hromadenia sa vody z topiaceho sa snehu, zvýšením hladiny spodnej vody ale aj vytvorením prekážok v koryte vodného toku, resp. z iných dôvodov.
Ochranu pred povodňami upravuje zákon NR SR č.7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami.

1.3 Zosuvy pôdy, skál a lavín

Z  reliéfu  a  geologického  zloženia vyplýva, že na území obce sa nevyskytujú žiadne priestory hroziace zosuvom pôd, skál a padaním lavín.

1.4 Preprava nebezpečných látok

Preprava nebezpečných látok sa realizuje po cestných komunikáciách.

Hlavné trasy prepravy nebezpečných látok  po cestných komunikáciách v obvode Lučenec sú:

   cesta  I/71Lučenec – Fiľakovo – Biskupice – Šiatorská Bukovinka

najčastejšie prepravované nebezpečné látky:  chlór, čpavok, kyseliny sírová, dusičná a chlorovodíková, pohonné hmoty, propán bután.

            železnica  - trať MR – Šiatorská Bukovinka – Fiľakovo – Zvolen (Košice)

Vzhľadom k tomu, že zahraniční prepravcovia nehlásia prepravu nebezpečných látok vopred, prepravy nebezpečných látok sa môžu vyskytovať aj na iných trasách.

1.5 Víchrice (veterné smršte)

Veterné smršte sa môžu vyskytnúť, v závislosti od počasia, v ktorejkoľvek lokalite obce Radzovce.                                      

1.6 Snehové kalamity

V katastri obce Radzovce doposiaľ neboli zaznamenané snehové kalamity, ktoré by spôsobili  
.         neprejazdnosť ciest.

1.7 Seizmická činnosť

Podľa údajov Geofyzikálneho ústavu SAV Bratislava z pozorovaných zemetrasení na území
Slovenska za obdobie rokov 1034 - 1990 územie obce Radzovce nie je ohrozená seizmickou
činnosťou.

1.8 Epidémie a epizoócie

Zvýšené riziko epidémii v obci Radzovce sa nepredpokladá.

1.9 Pretrhnutie hrádze vodnej stavby

Obec Radzovce môže byť ohrozená vodnou stavbou III. kategórie Šiatorská Bukovinka.

1.10 Riziká možnej kumulácie rôznych druhov mimoriadnych udalostí

V dôsledku záplav a povodní môže dôjsť k narušeniu pôdy, budov a v nich uložených potrubí a zariadení, k úniku nebezpečných látok, zemného plynu, k požiarom, ako aj výpadkom elektrickej energie.
            Odstavením technologického zariadenia z dôvodu výpadku elektrickej energie vznikajú škody na surovinách najmä v potravinárskych závodoch.
            Výpadok elektrickej energie znemožní chod zariadení slúžiacich na varovanie a vyrozumenie, monitorovacích a ochranných zariadení.
            V dôsledku požiaru môže dôjsť k narušeniu zariadení a skladovacích obalov, tým k úniku nebezpečných látok, k podpore požiaru a k výpadku elektrickej energie.

1.11 Teroristické útoky

V obci sa nenachádzajú objekty, ktoré by mohli byť terčom teroristických útokov.

2 Informácie o možnom rozsahu mimoriadnej udalosti a jej následkov na postihnutom území

2.1 Objekty nakladajúce s nebezpečnými látkami  

Prevádzkovateľ objektu, ktorý vyrába, skladuje alebo používa pri svojej činnosti chemickú nebezpečnú látku, vyhodnocuje, určuje veľkosť oblasti ohrozenia a rozsah mimoriadnej udalosti, ktorá môže vzniknúť únikom nebezpečnej látky v súlade s prílohou č. 1 vyhlášky MV SR č. 533/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok v znení vyhlášky MV SR č. 445/2007 Z. z.
      V prípade vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky v oblastiach ohrozenia, môže dôjsť u nechránených osôb (bez použitia ochranných prostriedkov)  k poškodeniu zdravia.
Zdroje:
Medzi stacionárne zdroje patria právnické a fyzické osoby – podnikatelia (podniky), ktorí svojou činnosťou môžu ohroziť život, zdravie alebo majetok. Ide o subjekty skladujúce resp. manipulujúce s nebezpečnými chemickými látkami, ktoré v prípade havárie môžu spôsobiť ohrozenie pre svoje okolie. V obci sa takýto podnik nenachádza.

2.2 Povodne 

Zdroje:
Územím obce preteká Čakanovský potok v dĺžke asi 800 m a potok Belina v dĺžke2 km, ktoré sú  možným zdrojom ohrozenia. v čase dlhotrvajúcich dažďov alebo búrok.
                                                                                                                                                              
Možný rozsah MU a následky na postihnutom území a životnom prostredí:

V prípade vzniku záplav z uvedeného vodného  toku môžu byť ohrozené 5 mostov na komunikáciách vedúcich ponad tento vodný tok. Okrem toho môže byť zaplavená poľnohospodárska pôda a v intraviláne časť záhrad a pivnice  rodinných domov. Podmienky na ochranu pred povodňami bližšie určuje zákon NR SR č.7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami.

2.3 Zosuvy pôdy 

Z reliéfu terénu  a jeho  geologického  zloženia vyplýva, že na území obce sa nevyskytujú žiadne priestory hroziace zosuvom pôd, skál a padaním lavín.

2.4 Preprava nebezpečných látok 

 Vzhľadom k tomu, že po cestných komunikáciách a železnici sa prepravujú rôzne nebezpečné látky rozličných množstiev, nie je možné pri ich preprave jednoznačne vopred vymedziť oblasť ohrozenia ako v prípade stacionárnych objektov nakladajúcich s nebezpečnými látkami. V prípade mimoriadnej udalosti počas prepravy nebezpečnej látky sa oblasť ohrozenia určuje operatívne podľa skutočnej situácie v závislosti od množstva a druhu uniknutej nebezpečnej látky, meteorologickej situácie, doby úniku a výsledkov monitorovania.
            Vychádzajúc z § 7 ods. 2 písm. b) vyhlášky MV SR č. 533/2006 Z. z. o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok v znení neskorších predpisov, ak pri preprave nebezpečných látok nie je známy druh nebezpečnej látky na účely okamžitého zásahu sa za bezpečný priestor, v ktorom sa výskyt nebezpečnej látky nepredpokladá, považuje  priestor vzdialený najmenej 100 metrov od miesta výskytu nebezpečnej látky.

3 Nebezpečné vlastnosti a označenie látok, ktoré môžu spôsobiť mimoriadnu udalosť  

AMONIAK

Ø   chemický vzorec                                                             NH3
Ø   UN kód (identifikačné číslo látky)                                 1005
Ø   Kemlerov kód (identifikačné číslo nebezpečia)              268


Základná charakteristika


Pri bežnom tlaku a teplote je amoniak toxický, bezfarebný plyn (teplota varu za normálnych podmienok je -33,5°C) s charakteristickým prenikavým, ostrým, silne dráždivým zápachom. Amoniak je zásaditá žieravina, v kvapalnej forme pôsobí leptavo. Vďaka svojej  hustote 0,771 kg.m-3je zhruba o polovicu ľahší ako vzduch. Skladuje sa skvapalnený pod tlakom. Je veľmi dobre rozpustný vo vode, s kyselinami reaguje za vzniku amónnych solí. Má silné korozívne účinky voči kovom, hlavne voči zliatinám medi.
Dopady na zdravie človeka, riziká

Vo všeobecnosti možno amoniak charakterizovať ako látku toxickú, ktorá však vďaka svojmu prenikavému zápachu, upozorňuje včas na svoju prítomnosť, väčšinou nepredstavuje výrazné riziko pre človeka.
Krátkodobá expozícia amoniaku môže dráždiť aj popáliť kožu a oči, s rizikom trvalých následkov. Môže spôsobiť podráždenie nosnej sliznice, úst, hltana, spôsobuje kašeľ a dýchacie problémy. Expozícia s vyššími koncentráciami amoniaku môže spôsobiť aj zavodnenie pľúc (edém) a vážne dýchacie problémy. Pri koncentrácii vyššej než 0,5 % objemových (asi 3,5 g.m-3) je i krátkodobá expozícia  smrteľná. Pri styku so skvapalneným amoniakom vznikajú ťažké omrzliny. Koncentrácia 0,25% objemových pár vo vzduchu je nebezpečná pri vdychovaní po dobu 30 min.

Dopady z hľadiska životného prostredia


Vo vzťahu k životnému prostrediu ide o látku nebezpečnú. Amoniak je veľmi toxický pre vodné organizmy (predovšetkým ryby), pričom zohráva významnú rolu jeho veľmi dobrá rozpustnosť vo vode. Môže zmeniť pH - hodnotu ekologických systémov, spôsobuje okysľovanie pôd a podporuje eutrofizáciu vôd (premnoženie rias a siníc).

CHLÓR

Ø   chemický vzorec                                                             Cl2
Ø   UN kód (identifikačné číslo látky)                                 1017
Ø   Kemlerov kód (identifikačné číslo nebezpečenstva)      268

Základná charakteristika


Chlór je žltozelený, nehorľavý plyn štipľavého zápachu, 2,5-krát ťažší ako vzduch, jedovatý a žieravý. Pri styku s vlhkým vzduchom tvorí hmly (reaguje s vodnou parou). V kvapalnom skupenstve má oranžovožltú  farbu. Zlučuje sa s takmer všetkými prvkami, prudko reaguje  s organickými látkami.


Dopady na zdravie človeka, riziká


Chlór je nebezpečná, jedovatá látka s vysokými dráždivými a dusivými účinkami. Pri vdychovaní dráždi oči, dýchacie cesty a pokožku. Nadýchanie plynu spôsobuje ťažké podráždenie dýchacích ciest a pľúc, bolesti v hrdle, kašeľ, dýchavičnosť, dusenie, nutkanie na zvracanie, opuch hrtana a pľúc, bolesť hrudníka a pľúcny edém, ktorý sa môže prejaviť s oneskorením dvoch dní. Kontakt s kvapalinou spôsobuje začervenanie kože (tvorba pľuzgierov, popáleniny), pri dlhodobej práci môže dochádzať k uhrovitosti (chlórové akné). Krátkodobý účinok: koncentrácia 0,1 % počas 10 minút pôsobí smrteľne.

Dopady z hľadiska životného prostredia

Jedovatá látka, nebezpečná pre životné prostredie. Chlór je veľmi jedovatý pre vodné organizmy. Pri väčších únikoch látky je, vzhľadom na jeho hustotu, potrebné zabrániť natečeniu média do kanalizácie, vodných tokov a vodných nádrží.

KYSELINA  CHLOROVODÍKOVÁ

Ø  chemický vzorec                                                             HCl
Ø  UN kód (identifikačné číslo látky)                                 1789
Ø  Kemlerov kód (identifikačné číslo nebezpečenstva)      80

Základná charakteristika

Chlorovodík je bezfarebný plyn s bodom varu -85,1 °C. Po rozpustení vo vode reaguje silne kyslo a je označovaný ako kyselina chlorovodíková, technický názov kyselina soľná. Je dymivá, odparuje sa z nej plynný chlorovodík. Je to číra bezfarebná až svetložltá kvapalina s ostrým štipľavým zápachom. Kvapalina sa ľahko odparuje a tvorí silne leptavú zmes, ktorá je ťažšia ako vzduch. Látka reaguje s mnohými kovmi za tvorby ľahko zápalného vodíka. Pri kontakte s hydroxidmi môže nastať prudká reakcia.

Dopady na zdravie človeka, riziká

Veľmi nebezpečná látka, jej pary spôsobujú ťažké a bolestivé poleptanie kože, veľmi vážne popáleniny očí, dýchacích ciest a pľúc až edém hlasiviek a pľúcny edém. Pľúcny edém môže vzniknúť s oneskorením až dva dni. Po vdýchnutí pár je preto vždy nutné lekárske vyšetrenie. Kontakt s kvapalinou spôsobuje silné poleptanie zasiahnutých častí tela. Silné dráždenie ku kašľu, mohutné slzenie, pichľavé bolesti na koži. Pri požití dochádza k poleptaniu zažívacieho traktu. Aj malé množstvo vyvoláva pálčivú bolesť, zovretie hrdla,  zvracanie a šokový stav. Väčšie dávky spôsobujú rozsiahlu deštrukciu, perforáciu žalúdka a smrť. Koncentrácia 0,15 % pôsobí po niekoľkých minútach smrteľne.

Dopady z hľadiska životného prostredia

Pri úniku tejto žieravej kvapaliny môže dôjsť k uvoľneniu silno leptavej hmly, ťažšej než vzduch. Výrazne znižuje pH (zvyšuje kyslosť) prírodných systémov, do ktorých prenikne. Je veľmi nebezpečná pre ryby a vodné organizmy.

AUTOMOBILOVÝ  BENZÍN

Ø  UN kód (identifikačné číslo látky)                                 1203
Ø  Kemlerov kód (identifikačné číslo nebezpečia)              33

Základná charakteristika

Bezfarebná až bledožltá prchavá a mimoriadne horľavá kvapalina s typickým benzínovým zápachom. Pary benzínu so vzduchom tvoria výbušnú zmes.

Dopady na zdravie človeka, riziká

Benzín je škodlivý pri vdýchnutí, pri kontakte s pokožkou a po požití. Príznaky a symptómy: podráždenie kože (pocit pálenia, sčervenenia, opuch, odmastenie pokožky sprevádzané dermatologickými zmenami),  podráždenie očí (sčervenanie a pocit rezania), podráždenie dýchacích orgánov (kašeľ, sípavé dýchanie, ťažkosti pri dýchaní, krátky dych), zvýšená teplota. Dýchacie problémy môžu pretrvávať niekoľko hodín po expozícii. Má narkotické účinky, vdychovanie vysokých koncentrácií výparov môže pôsobiť na centrálnu nervovú sústavu a prejaviť sa stratou orientácie, bolesťou hlavy, nevoľnosťou. Dlhodobé    vdychovanie   môže   spôsobiť bezvedomie a smrť. Dopady na krvotvorbu: anémia, znížená imunita. Dopady na periférnu nervovú sústavu: nestála chôdza, slabosť svalov. Dopady na sluchové orgány: dočasne slabší sluch, hučanie v ušiach.

Dopady  z hľadiska životného prostredia

Benzín je toxický pre vodné organizmy. Vo vode slabo rozpustný, môže spôsobiť dlhodobé nepriaznivé účinky vo vodnom prostredí.

PROPÁN – BUTÁN

Ø  UN kód (identifikačné číslo látky)                                 1965
Ø  Kemlerov kód (identifikačné číslo nebezpečia)              23

Základná charakteristika

Propán – bután je bezfarebný horľavý a výbušný plyn, sladkastého zápachu, pri použití odorantu ako varovnej látky má charakteristický merkaptánový zápach (po síre). Používa sa na vykurovanie a pohon motorových vozidiel a priemyselné využitie spaľovaním v špeciálnych horákoch.

Dopady na zdravie človeka, riziká

Vdychovanie nízkej koncentrácie plynu so vzduchom má mierne narkotické účinky na centrálnu nervovú sústavu, ktorá vedie k depresiám. Vdychovanie vysokej koncentrácie plynu so vzduchom môže spôsobiť kómu, ktorej predchádza stav podobný opitosti a strata svalovej koordinácie. Narkotické účinky sa prejavujú až pri koncentráciách ďaleko vyšších, ako je medza zápalnosti.
Vzhľadom k tomu, že môže vo vzduchu nahradiť kyslík, pôsobí ako jednoduchý asfyziant (látka spôsobujúca dusenie).
V prípade nadýchnutia postihnutého treba premiestniť zo zamoreného priestoru na čerstvý vzduch. Udržiavať v teple a pokoji. Pri ťažších prípadoch použiť dýchací prístroj. Ak postihnutý nedýcha, je treba zaviesť umelé dýchanie z úst do úst, prípadne umelé dýchanie s vonkajšou masážou srdca. Privolať lekára. Zachraňujúci musí dbať na vlastnú bezpečnosť.
Pri zasiahnutí pokožky, alebo očí kvapalným plynom dochádza k odparovaniu plynu pri cca – 22 oC ku vzniku studených popálenín/omrzlín. Takto postihnuté miesto je potrebné minimálne 15 minút oplachovať vodou. Uvedomte si, že aj drobné povrchové popáleniny vyžadujú sterilné ošetrenie pri poskytovaní prvej pomoci a definitívne ošetrenie v lekárskej ambulancii.

Opatrenia pri úniku:
-          pokúsiť sa zastaviť unikanie plynu (uzatvorenie prívodu),
-          opustiť zamorený priestor,
-          zabezpečiť dostatočné vetranie,
-          odstrániť zdroje požiaru,
-          v zamorenom priestore zákaz používať iskriace náradie a prístroje,
-          nezapínať alebo vypínať elektrické osvetlenie,
Dopady z hľadiska životného prostredia
Propán – bután je ťažší ako vzduch. Vykonať opatrenia k zabráneniu vniknutiu do kanalizácie, pivníc, podzemných priestorov, preliačin a jám vyskytujúcich sa pod úrovňou terénu.

4 Informácie o spôsobe varovania obyvateľstva a o záchranných prácach   

1. Informačný systém civilnej ochrany:
Tvorí hlásna služba a informačnú služba civilnej ochrany, pričom:
a)      hlásna služba zabezpečuje včasné varovanie obyvateľov a vyrozumenie osôb činných
pri riešení následkov mimoriadnej udalosti a obcí o ohrození alebo o vzniku    mimoriadnej udalosti,
b)      informačná služba zabezpečuje zber, spracovanie, vyhodnocovanie a poskytovanie
            informácií.

Varovné signály a signál „Koniec ohrozenia" sa následne dopĺňajú hovorenou informáciou prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.
Preskúšanie prevádzkyschopnosti systémov varovania obyvateľstva sa vykonáva dvojminútovým stálym tónom sirén po predchádzajúcom informovaní obyvateľstva o čase skúšky prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov. Koordináciu preskúšavania týchto systémov vykonáva Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Varovanie obyvateľstva v obci Radzovce je zabezpečované sirénou.
Po obdržaní informácie o ohrození územia obce bude miestnym rozhlasom vysielaný signál „Všeobecné ohrozenie“  kolísavým tónom po dobu 2 minút, alebo signál „Ohrozenie vodou“  stálym tónom po dobu 6 minút. Po jeho skončení bude v miestnom rozhlase oznámené:
·      deň a hodinu vzniku ohrozenia,
·      údaje o zdroji a druhu ohrozenia
·      údaje o veľkosti ohrozeného územia
·      základné pokyny pre obyvateľstvo

V prípade výpadku elektrického prúdu bude varovanie vykonané náhradnými prostriedkami (vozidlom obecného úradu s ručným megafónom). Varovanie môže byť zároveň vykonávané i vysielaním informácií rozhlasovými a televíznymi stanicami, prípadne i vozidlami policajného zboru SR.

2. Záchranné práce  
V zmysle vyhlášky MV SR č. 523/2006 Z. z o podrobnostiach na zabezpečenie záchranných prác a organizovania jednotiek civilnej ochrany sa v súvislosti so vznikom možnej mimoriadnej udalosti vykonávajú záchranné práce ako činnosti na záchranu života, zdravia osôb a záchranu majetku, ako aj na odsun z ohrozených alebo postihnutých priestorov. Súčasťou záchranných prác sú činnosti na zamedzenia šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti a vytvorenie podmienok na odstránenie následkov mimoriadnej udalosti. Záchranné práce sa vykonávajú zložkami integrovaného záchranného systému, útvarmi policajného zboru a osobami povolanými na osobné úkony.

Pre prípad vzniku akejkoľvek mimoriadnej udalosti sa vykonávajú najmä tieto činnosti:

Ø  varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb ohrozených mimoriadnou udalosťou a pri zmenách situácie počas vykonávania záchranných prác,
Ø  vykonávanie prieskumu a pozorovania na postihnutom území s cieľom vyhľadať postihnuté osoby  a vyznačiť životu nebezpečné úseky,
Ø  vyslobodzovanie postihnutých osôb z trosiek zničených a narušených budov, vrakov dopravných prostriedkov, z horiacich budov a pod.,
Ø  zabezpečenie prívodu vzduchu a vody osobám v zavalených priestoroch,

Ø  poskytovanie prvej predlekárskej pomoci a neodkladnej zdravotníckej starostlivosti zraneným osobám vrátane odsunu postihnutých do zdravotníckych zariadení (vykonávajú príslušníci hasičského záchranného zboru a rýchlej lekárskej pomoci),
Ø  lokalizácia  a likvidácia požiarov ohrozujúcich postihnuté osoby a nasadené sily a prostriedky,
Ø  vykonávanie hygienickej očisty postihnutých osôb,
Ø  regulácia pohybu osôb a dopravných prostriedkov na postihnutom území s dôrazom na zamedzenie vstupu osôb a techniky do ohrozenej oblasti,
Ø  uzavretie postihnutého územia,
Ø  odsun nezranených osôb z postihnutého územia,
Ø  núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie osôb, ktoré sú následkom mimoriadnej udalosti bez základných životných potrieb,
Ø  pozorovanie postihnutého územia,
Ø  poskytnutie veterinárnej pomoci postihnutým zvieratám a vykonanie veterinárnej očisty,
Ø  uvoľňovanie určených cestných komunikácií a železničných tratí, vytvorenie priechodov a prejazdov potrebných na vykonávanie záchranných prác,
Ø  zachytávanie ropných produktov na vodných plochách a tokoch,
Ø  identifikácia, odsun usmrtených osôb,
Ø  psychologická a duchovná pomoc.

2.1 Záchranné práce pri úniku nebezpečnej látky v objekte

V rámci záchranných prác sa vzhľadom na povahu a rozsah možných mimoriadnych udalostí v objektoch nakladajúcich s nebezpečnými látkami vykonávajú okrem všeobecných záchranných prác aj tieto činnosti:

Ø  varovanie obyvateľstva a vyrozumenie osôb ohrozených mimoriadnou udalosťou (vykonáva prevádzkovateľ objektu nakladajúceho s nebezpečnou látkou prostredníctvom ASV),
Ø  individuálna ochrana osôb v kontaminovanom priestore a ich odsun (prevádzkovateľ objektu nakladajúceho s nebezpečnou látkou je povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov a osoby prevzaté do starostlivosti špeciálne prostriedky individuálnej ochrany; obyvateľstvo využíva improvizované prostriedky; odsun osôb z kontaminovaného priestoru zabezpečuje hasičský a záchranný zbor, polícia a prevádzkovateľ objektu),
Ø  lokalizácia a likvidácia úniku nebezpečnej látky, zabránenie jej šíreniu (vykonáva hasičský a záchranný zbor),
Ø  pozorovanie, monitorovanie postihnutého územia, meranie prípustných hygienických hodnôt  nebezpečnej látky v ovzduší (vykonáva hasičský a záchranný zbor, prevádzkovateľ objektu, v špecifických prípadoch sa môže požadovať nasadenie výjazdovej skupiny Kontrolného chemického laboratória CO v Slovenskej Ľupči),
Ø  odsun (evakuácia) nezranených osôb z ohrozeného územia (vykonáva obec v spolupráci s policajným zborom a mestskou políciou v zmysle spracovaných evakuačných plánov).

     Uvedené záchranné práce sa vykonávajú predovšetkým silami a prostriedkami základných záchranných zložiek integrovaného záchranného systému vrátane využiteľných síl a prostriedkov prevádzkovateľa objektu nakladajúceho s nebezpečnou látkou a obce.
      Pre zabezpečenie ochrany obyvateľstva potenciálne ohrozeného pri vzniku mimoriadnej udalosti spojenej s únikom nebezpečnej látky je obec (mesto) povinná v súlade s § 15 ods. 1 písm. g) zákona č. 42/1994 Z. z. plánovať, vyhlasovať, riadiť a zabezpečovať evakuáciu a k tomu spracovávať plán evakuácie obyvateľstva obce. Evakuáciu riadi obec prostredníctvom evakuačnej komisie obce.
      Ak je evakuácia vzhľadom na veľkosť oblasti ohrozenia (vyhodnotená prevádzkovateľom objektu nakladajúceho s nebezpečnou látkou) plánovaná v rámci obce, evakuáciu plánuje, riadi a zabezpečuje dotknutá obec (mesto) vo svojej pôsobnosti.

2.2 Záchranné práce pri povodniach 

Povodňové záchranné práce

(1) Povodňové záchranné práce sa vykonávajú na záchranu životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva a životného prostredia v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni na povodňou ohrozených územiach a na povodňou zaplavených územiach.
(2)  Povodňové záchranné práce riadi obec, obvodný úrad alebo obvodný úrad v sídle kraja podľa osobitného predpisu. Vykonávanie zásahov povodňových záchranných prác riadi okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru alebo krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru do času, kým riadenie neprevezme obec, obvodný úrad alebo obvodný úrad v sídle kraja.
(3)  Povodňovými záchrannými prácami okrem povodňových záchranných prác podľa odseku 1 sú:
a) hlásna povodňová služba,
b) ochrana a zachraňovanie majetku vrátane prípadného predčasného zberu úrody ohrozenej povodňou,
c) odsun nebezpečných látok z predpokladaného dosahu záplavy územia povodňou,
d) provizórne dopravné sprístupnenie oblasti, ktorá bola povodňou odrezaná, vrátane výstavby provizórnych mostných objektov alebo lávok,
e) ochrana vodných zdrojov a rozvodov pitnej vody, elektrickej energie, plynu a telekomunikačných sietí pred poškodením povodňou,
f) evakuácia,
g) dezinfekcia studní, žúmp, obytných priestorov a odvoz a zneškodňovanie uhynutých zvierat a iných odpadov,
h) zabezpečenie verejného poriadku na území postihnutom povodňami,
i) odstraňovanie naplavenín z domov a z iných objektov, verejných priestranstiev a z komunikácií,
j) zabezpečovanie poškodených stavieb proti zrúteniu alebo ich asanácia,
k) iné práce na záchranu životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva a životného prostredia vykonané na príkaz obce, orgánu ochrany pred povodňami počas III. stupňa povodňovej aktivity alebo na príkaz obvodného úradu, obvodného úradu v sídle kraja alebo obce podľa osobitného predpisu počas mimoriadnej situácie.
(4)  Povodňové záchranné práce sa začínajú vykonávať od vyhlásenia III. stupňa povodňovej aktivity a sú ukončené do času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity.


5 Úlohy a opatrenia po vzniku mimoriadnej udalosti 

Po vzniku mimoriadnej udalosti a vyhlásení mimoriadnej situácie sa vykonávajú základné úlohy a opatrenia:

ð  záchranné práce silami a prostriedkami z územia, na ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia
· obce, mestá, Okresný úrad Lučenec vedú zoznamy využiteľných síl a prostriedkov pri záchranných prácach v  rámci svojho územného obvodu;
ð  evakuácia
· dotknuté obce, mestá a Okresný úrad Lučenec majú pre plánovanú evakuáciu spracované plány evakuácie v zmysle vyhlášky MV SR č. 328/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o evakuácii;
ð  núdzové ubytovanie a núdzové zásobovanie
· obce, mestá a Okresný úrad Lučenec majú spracovaný prehľad ubytovacích a stravovacích zariadení využiteľných v prípade mimoriadnej udalosti na zabezpečenie núdzového zásobovania a núdzového ubytovania, ktorý je súčasťou plánu núdzového zásobovania a núdzového ubytovania;
· podľa potreby obce uzatvárajú s prevádzkovateľmi ubytovacích a stravovacích zariadení dohody o zabezpečení núdzového zásobovania a núdzového ubytovania;
ð  použitie základných zložiek integrovaného záchranného systému
—  základné zložky integrovaného záchranného systému:
    -  hasičský a záchranný zbor,
    -  záchranná zdravotná služba,
    -  kontrolné chemické laboratórium civilnej ochrany,
    -  horská záchranná služba,
    -  banská záchranná služba.    

6 Podrobnosti o tom, kde sa dajú získať ďalšie informácie súvisiace s plánom ochrany  

Ďalšie informácie súvisiace s plánom ochrany obyvateľstva je možné získať priamo na  obecnom úrade Radzovce a na Okresnom úrade Lučenec, odbore krízového riadenia.
      V prípade povodní bližšie informácie súvisiace so zabezpečením ochrany pred povodňami je  možné získať priamo na obecnom úrade Radzovce, resp. na Okresnom úrade Lučenec. O vykonávaných zásahoch povodňových záchranných prác vám môže poskytnúť informácie  aj okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru

7 Odkaz na obmedzenia vyplývajúce z ochrany dôverných informácií a utajovaných skutočností.  

Vyššie zverejnené informácie sú v súlade so zákonom NR SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a nevzťahujú sa na ne žiadne obmedzenia vyplývajúce zo zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Úradné hodiny

Pondelok: 07:30 - 15:30
Utorok: 07:30 - 15:30
Streda: 07:30 - 15:30
Štvrtok: 07:30 - 15:30
Piatok: 07:30 - 15:30

Fotogaléria

Kalendár